Kreslené príbehy
Blog o príbehoch a myšlienkach kreslených ceruzou i slovami.
utorok 19. decembra 2017
štvrtok 5. februára 2015
Prečo je Slovensko slávne i v Brazílii?
Ospravedlňujem sa za uja Skenera a jeho sadistické sklony prejavené odseknutím písmena "m" zo zadku Brazílčana (správne teda "Rozhovor s Brazílčanom" do pravého dolného rožku patrí).
Brazílčan mi povedal ešte jednu zaujímavosť. Vraj mu každý (pravdepodobne preháňal) Slovák žijúci v zahraničí vraví, že nechce zostať v cudzine príliš dlho a chce sa vrátiť na Slovensko. Nečakané.
PS: Opička má trošku smutný život. Každý deň z postele ľavou nohou vstáva - omylom som jej totiž nakreslila obe nohy ľavé.
piatok 23. januára 2015
Soil pollution and sanitation
Jestvuje nekonečno medzinárodných súťaží pre kresliarov. Neváhajte sa zúčastniť.
Nižšie prikladám príspevky na tému "Soil pollution and sanitation", ktoré som napokon do súťaže úspešne neodoslala.
Na pochopenie druhého obrázku potrebujete zbožňovať hádanky a v ideálnom prípade by ste mali mať i telepatické schopnosti. (Význam pre zvedavých uvádzam v komentári.)
Obzvlášť som hrdá na zakomponovanie použitej hygienickej vložky do obrázku. V detstve ma fakt štvalo, keď som musela vložky skrývať pred očami robotníkov, ktorí nám prišli prerábať kúpeľňu. I ony si zaslúžia svoju štipku slávy!
Múdro na záver:
What you people call your natural resources our people call our relatives.
Oren Lyons, faith keeper of the Onondaga
(citát prevzatý z knihy Cradle to Cradle)
štvrtok 25. decembra 2014
Nový blog na písanie
Keďže sa mi rokmi tento blog krásne obrázkovo vyprofiloval, otváram blog nový, zameraný na ukojenie občasnej potreby písať. Zatiaľ si ta môžeš prečítať cyklopis z Holandska. Upútavka:
"V Groningene spím u Jeroena, týpka, ktorý sa pokúsil žiť bez peňazí. Išlo mu to veľmi dobre až pokým neochorel a neskončil v nemocnici. Na ceste do špitálu mu ale prekážali papierové balvany, pretože si roky neplatil zdravotné poistenie. Napokon sa ho ujala akási nezisková organizácia a teraz mu vláda platí základné životné spotreby. Rozprávame sa celý večer pri sviečke, on verí v mágiu, zázraky a energie (a pritom ignoruje tú elektrickú), ja neverím ani sebe. Podľa Jeroena zabezpečil osud, že sme sa stretli. Číta mi astrologickú knihu o ľuďoch narodených dvadsiateho deviateho marca a ja premýšľam, čo by som asi tak do hviezd vpísala, ak by som ta dočiahla. (Ehm, Jeroenovej astrologickej knihe sa podarilo vykresliť ma realisticky.) Jeroen sfukuje sviečku, dobrú noc!"
Ako každý rodič, ani ja netuším, čo sa z blogu vykľuje - bude z neho grázel či svätec? Inteligent alebo jednoduchý dobrák? Banán či pomaranč? Čas ukáže.
štvrtok 11. decembra 2014
Ako som sa uchádzala o prácu
Slávne kníhkupectvo s otvoreným duchom. Inzerát práce kníhkupcu. Stovky ľudí majú záujem. I ja sa hlásim. Potrebujem vyniknúť. Napíšem kreatívny motivačný list. Relevantne kreatívny. Buď ma na pohovor pozvú, alebo ma označia za blázna.
Pustím sa do toho. Okrem veľmi dobre napísaného motivačného listu s relevantnými informáciami na jeho druhú stranu prikladám i obrázok s mottom "Viem, čo robia vaše knihy v noci, keď v kníhkupectve nik nie je!"
Obrázkom naznačím, že som s knihami priateľka, ba pestujeme spolu priam intímny vzťah. Dielka mi vravia tajnosti, ktoré nepozná ani každý obdivovaniahodný (Ako sa píše toto slovo gramaticky správne?) spisovateľ s logom CSc. vytetovaným na čele.
Problematickými prvkami obrázku sú použité knihy. Intelektuálne knihy nie sú všeobecne populárne a meno Marx na Slovensku, žiaľ, u mnohých spôsobuje okamžitú nadmernú produkciu hormónov hnevu. Nevadí, verím si.
Kreatívny motivačný list nestačí. Potrebujem, aby ho personalista i otvoril. Preto už v tele e-mailu uvádzam, že na druhej strane motivačného listu posielam drobné prekvapenie. Pridávam aj motto.
A čo predmet e-mailu? Keď doň napíšem len očakávané "Kníhkupec", môže zostať prehliadnutý. Pridám slogan? Pútavú formulku? Kašlem na to, nebudem preháňať, posielam.
Ako tento pokus dopadol, pýtate sa? Máte sa ním inšpirovať? Neviem. Buď ma označili za blázna, alebo e-mail nik neotvoril. Jedno je ale isté, na miesto v kníhkupectve si moja ritka v najbližšej dobe nesadne.
A tak si od tvorivých pokusov dávam pauzu, nastupujem na konvenčnú cestu a energiu využijem užitočnejšie.
sobota 29. novembra 2014
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)